História kaštieľa Látkovce
Uprostred pokojnej obce Látkovce sa ukrýva kaštieľ, ktorého múry pamätajú viac než dve storočia histórie.
Kaštieľ vznikol v prvej polovici 19. storočia pôvodne ako jedna z kúrií šľachtického rodu Latkóczy. Podľa dostupných poznatkov pravdepodobne išlo o poslednú a zároveň najreprezentatívnejšiu stavbu tohto rodu v Látkovciach. Pôvodne mal podobu jednopodlažnej kúrie obdĺžnikového pôdorysu so stĺpovým portikusom.
Kaštieľ neskôr vlastnil český veľkostatkár Karel Nachlinger so svojou manželkou Máriou Sedničkovou, ktorí sem prišli z českého Zvěstova. V roku 1918 prešiel objekt rozsiahlou prestavbou, pri ktorej sa z pôvodnej jednopodlažnej kúrie stal dvojpodlažný kaštieľ. V tom období ho obklopovali rozsiahle ovocné sady, ktoré dotvárali jeho reprezentatívny charakter.
Rozsiahle sady v okolí kaštieľa založil v rokoch 1895 – 1914 Vilibald Adamík, záhradník a projektant viacerých zámockych parkov v Čechách. V Látkovciach žil takmer s celou svojou rodinou a pôsobil tu až do roku 1914, keď sa spolu s rodinou presťahoval do Prahy.
Po smrti Karla Nachlingera spravovala majetok jeho manželka Mária. Kaštieľ darovala v roku 1940 svojim bratom – Antonovi Sedničkovi a Bedřichovi Sedničkovi. V roku 1948 bol však objekt znárodnený.
Druhá svetová vojna priniesla kaštieľu nemeckú okupáciu a po jej skončení slúžil objekt ako škola. Neskôr sa z neho stal pioniersky tábor – najväčší svojho druhu na Slovensku. V kaštieli fungovala kuchyňa a ubytovanie pre choré deti. Z tohto obdobia pochádza aj novodobá prístavba, ktorá síce narušila pôvodný architektonický výraz stavby, no zároveň sa stala neoddeliteľnou súčasťou jej vývoja.
Po zrušení tábora kaštieľ dlhé roky chátral. Dnes však opäť postupne ožíva. Z pôvodného interiérového zariadenia sa nezachovalo takmer nič, a preto sa majitelia rozhodli priestory nanovo vytvoriť v barokovom štýle, hoci samotná stavba bola pôvodne realizovaná v klasicistickom duchu.
Zaujímavosťou je, že kaštieľ v minulosti navštívili aj významné osobnosti slovenských dejín – Ľudovíta Štúra, Alexandra Dubčeka a tiež Jozefa Tisa. Ľudovít Štúr a Alexander Dubček sa pritom narodili v tom istom dome v neďalekom Uhrovci.
Kaštieľ v Látkovciach tak nie je len historickou stavbou, ale miestom, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a kde každý kameň rozpráva svoj vlastný príbeh.
Rod Latkóczy
Látkovce, dnes malebná časť obce Uhrovec (od roku 1968), v sebe ukrývajú bohatú históriu siahajúcu až do 12. storočia. Sú neodmysliteľne späté s významným šľachtickým rodom Latkóczy, ktorý formoval dejiny tohto regiónu po dlhé stáročia.
Najstaršie dejiny a pôvod
Prvá písomná zmienka o obci Látkovce pochádza z roku 1364, keď sa obec už uvádza ako majetok miestnej zemianskej šľachty. Samotná obec je však staršieho pôvodu, keďže už v roku 1330 sa v písomných prameňoch spomína Ondrej z Látkoviec.
Až do konca 15. storočia sa obec nazývala Vladkovce a miestny rod vystupoval pod menom Vladkovci. Názov rodu Latkóczy sa ustálil až neskôr.
Rod Latkóczy bol podľa dostupných poznatkov pravdepodobne chudobnou vetvou veľkého uhorského rodu Hunt-Poznan a patril k nižšej šľachte – zemanom. Ich rodovým a trvalým sídlom boli vždy Látkovce. V priebehu vývoja sa rod rozdelil na tri vetvy – trenčiansku, nitriansku a gemerskú.
Rod Latkóczy sa aktívne zapájal do správy a obrany kraja a jeho meno je úzko späté s hradom Uhrovec.
V roku 1455 sa Valentín Latkóczy stal kastelánom hradu Uhrovec. Po ňom túto funkciu zastával aj jeho syn Pavol Latkóczy a v roku 1519 pôsobil na hrade ako kastelán ďalší Pavol Latkóczy z rovnakého rodu.
V roku 1526 nastal v Látkovciach prvý výraznejší úpadok miestnej vetvy rodu. Gašpar Latkóczy predal rodovú kúriu rodu Záblatských a Viktor Latkóczy vymenil svoje pozemky v Látkovciach za majetok v Podlužanoch.
Situáciu zásadne zmenila až donačná listina kráľa Ferdinanda I. z roku 1557, na základe ktorej rod Latkóczy opätovne získal celé Látkovce.
Najväčší rozmach obec zažila na začiatku 19. storočia, keď tu žilo takmer 200 obyvateľov. Krátko nato však nasledoval úpadok spôsobený epidémiami a vysťahovalectvom a koncom 19. storočia zostalo v obci už len približne 80 obyvateľov.
V tomto období vlastnili v Látkovciach majetky právnik uhrovského panstva Michal Latkóczy a po ňom jeho synovia Alexander a Žigmund Latkóczy. Alexander Latkóczy pôsobil ako sudca v Trenčíne. Neskôr tu pôsobili aj jeho synovia Ferdinand, Alexander a Kálmán Latkóczy. Rod Latkóczy opustil Látkovce pravdepodobne na začiatku 20. storočia, najskôr okolo roku 1914.
Medzi významných príslušníkov rodu patrili aj osobnosti z iných vetiev. Z nitrianskej vetvy vynikol Mihály Latkóczy, ktorý pôsobil ako profesor a spisovateľ, a z gemerskej vetvy Lajos Latkóczy, ktorý sa preslávil ako maliar.
Erb rodu Latkóczy (zobrazený na dobových ilustráciách) nesie typické prvky vojenskej šľachty. Modro-červený štít zdobia zlaté hviezdy a ruka v brnení držiaca šabľu, čo symbolizuje oddanosť pri obrane krajiny. V klenote nad prilbou sa vyníma čierny orol, symbol sily a vznešenosti.